Vstup do MŠ je pre dieťa výrazná zmena v jeho živote. Odlúčenie dieťaťa od matky, rodičov, rodiny a adaptácia na nové prostredie znamená pre dieťa vždy určitú psychickú záťaž. Deti na túto zmenu veľmi citlivo reagujú. Adaptácia dieťaťa, prispôsobovanie sa novým sociálnym podmienkam je zložitý proces tak pre dieťaťa, pre jeho rodiča, ako aj pre učiteľku.

Adaptačné obdobie – začína sa od prvého dňa dochádzky do MŠ. Každé dieťa ju zvláda individuálne. Reakcie detí na nové prostredie sú odlišné. Odporúča sa postupná adaptácia v MŠ. Deti prichádzajú do MŠ v prvých dňoch na kratší čas, postupne sa ich pobyt predlžuje.

Najčastejšie pozorovateľné prejavy dieťaťa v neznámom prostredí sú:

• plač pri lúčení s rodičom
• plač pri zmenách v činnostiach (obliekanie na pobyt vonku, jedlo, ukladanie sa odpočinku a pod.)
• plachosť, strach, spoločenský ostych
• neodpovedanie, nereagovanie na otázky
• bránenie sa aktívnejšiemu kontaktu s dospelými aj deťmi
• schovávanie sa
• strnulé nehybné sedenie
• strkanie prstov do úst, nosa
• klopenie zraku ako reakcia na očný kontakt
• odmietanie jedla
• nezapájanie sa do činnosti
• odmietanie oddychu na lôžku
• agresívne prejavy – kričí, kope, hryzie, hádže sa o zem
• vyhľadávanie kontaktu s dospelou osobou, najčastejšie učiteľkou

Tieto prejavy majú rôznu intenzitu a čas trvania, sú prirodzenými sprievodnými znakmi správania sa dieťaťa v neznámom prostredí. Postupne sa v procese adaptácie zmierňujú a postupne zanikajú.

Faktory sťažujúce adaptáciu:

• precitlivenosť rodiča pri lúčení sa s dieťaťom (stiesnenosť a úzkosť z odlúčenosti od dieťaťa sa prenáša z rodiča na dieťa)
• obavy matiek z odlúčenia
• nedostatočná pozornosť venovaná dieťaťu v rodine
• negatívne skúsenosti dieťaťa (napr. pobyt v nemocnici)
• nerešpektovanie odporúčaní učiteľky
• veľký počet detí v adaptačnom procese
• strach dieťaťa z odpočinku
• obavy dieťaťa z jedenia
• nezrelosť dieťaťa odpútať sa od matky, rodiny.
• častá absencia dieťaťa ochorenie dieťaťa

  

Ako môžu pomôcť rodičia:

• zosúladiť usporiadanie dňa v rodine s jeho usporiadaním v MŠ  (napr. dieťa neobeduje pri hraní, pozeraní televízie, poprípade pri iných aktivitách)
• brať ohľad na telesnú záťaž – viachodinový pobyt medzi kričiacimi deťmi nováčika unaví, väčšie aktivity ako napr. návšteva nákupného centra by sme mali odložiť a dopriať dieťaťu čas na odpočinok
• ráno ubezpečiť dieťa, kto ho vyzdvihne z MŠ
• čas lúčenia ráno v šatni zbytočné nepredlžovať
•  dieťa hneď odovzdať učiteľke vo dverách triedy ( nedržať dieťa  na rukách)
• niekedy pomôže, ak si dieťa prinesie nejakú „drobnosť“, ktorá mu pripomína domov
• byť trpezlivý a dôsledný, nedať sa „zlomiť“ dieťaťom, ak práve dnes nemá chuť ísť do MŠ.

Adaptačné obdobie trvá tri až šesť mesiacov a neznamená len koniec kriku a plaču pri lúčení sa s rodičom.