Dolámal sa mravček v hore, všade o tom hovoria, 

o polnoci zavolali k mravčekovi  doktora.

Doktor klope na srdiečko, potom píše recepis:

,, Trikrát denne prášok cukru, bude chlapík ako rys.“

Dali prášky podľa rady, mravček ďalej chorý je,

vo dne horí, v noci plače, neje im a nepije.

Štyria stáli pri postieľke, piaty tešil: - Ticho lež,

pofúkam ti na boľačku, a do rána ozdravieš.

Pofúkal mu pliecko, nôžky, pohladil ho po čele,

HOP! a mravček zdravý ráno vyskočil už z postele.  

Žijeme si vo svojom rozkošnom mravenisku – v triede, do ktorej chodíme už tretí rok. Je nás 25 usilovných mravčekov – predškolákov. Životné skúsenosti nám pomáhajú získavať naše pani učiteľky – Marika a Darinka. V tomto školskom roku nás čaká zápis do ZŠ, dúfame, že to hravo zvládneme. Je nám tu veselo, veď predsa, tu máme veľa kamarátov – mravčekov!                                                                   

Mravčia čistota je základom života – to vie predsa každý.                                                                                

No a aby v našej triede bol poriadok, o to sa nám vzorne stará teta Inga . Teta Erika je naša šikovná kuchárka, ktorá sa zase dokáže postarať o naše hladné brušká.  Každý vie, že mravčekovia  usilovní a pracovití sú – všetko pekne upracú.  

A aby sa nám ľahšie pracovalo, spievame si našu pesničku:                                                                            

,,My sme smelí  mravčekovia  –  samá práca, samý zhon,

cez leto sme pracovali, postavili sme si dom.

Bez práce niet ani chleba, ani teplej chalupy,

kto pracuje ten je múdry, kto leňoší je hlúpy.                                                                                   

Ja som mravček pracovitý, samá práca, samý zhon,

postavil som pekný domček, teraz šťastne bývam v ňom.

Pekne si tu odpočívam, cvaki – cviki, cvaki – cvik,

bo bez práce na tom svete nemôže žiť veru nik.“